Na slovíčko s Jozefom Vallušom

Vyspovedali sme rodeného „podtatranca“ so srdcom závodníka, Jozefa Valluša. Aktuálne oslavuje Valluš Motorsport Rally Team Poprad 10 rokov od založenia. Pre stránku race.sk nám Jozef Valluš prezradil 10 ročný progres od počiatku až po súčasnosť.

V úvode nášho rozhovoru mi nedá položiť otázku. Žiješ si svoj sen?Jednoznačne áno, dovolím si však tvrdiť aj za môjho brata. Som spokojný nielen po pretekárskej stránke, ale v neposlednom rade aj po rodinnej a taktiež zdravotnej stránke. Pravdou je ale, že by som si osobne vedel predstaviť aj viac úspešne zdolaných pretekov.

Počiatky v disciplíne rally siahajú až do roku 2008. Ty s bratom Michalom ste boli účastníkmi seriálu Minirally Cup-u, seriál bol v tých rokoch taktiež vo svojich začiatkoch. Môžeš nám prezradiť, čo Vás v pomerne mladom veku lákalo a priviedlo ku zdolávaniu súťažných kilometrov?

Začiatky sa datujú od roku 2008, keď sme spoločne s bratom absolvovali dve sezóny v jazde zručnosti v Poprade a Spišskej Belej na uzatvorenej trati. Jazda zručnosti nás v podstate nakopla a dala potrebné základy k tomu, aby sme sa dostali ďalej. Do seriálu Minirally Cup sme sa následne v roku 2009 prihlásili na MRC Liptov a MRC Betliar spolu s našou modrou Felíciou, tá však nemala žiadne bezpečnostné prvky, nakoľko predpisy seriálu MRC to nevyžadovali. Po týchto pretekoch sme sa následne rozhodli investovať a zaobstarali sme si súťažnú techniku Škoda Felícia, určenú na rally s ochranným rámom. Uvedomovali sme si fakt, že bezpečnosť je prvoradá a auto s bezpečnostným rámom bolo pre nás prioritné nakoľko naša vášeň jazdiť rally sa stupňovala. Od útleho detstva sme spoločne s rodičmi navštevovali rôzne disciplíny, konkrétne Rally Tatry a Dobšinsky kopec. Vždy to bol pre nás obrovský zážitok a práve ten vnútorný pocit venovať sa tomuto športu nás drží dodnes. O pocitoch, ktoré sme prežívali určite nemusím žiadnemu fanúšikovi motoršportu vysvetľovať veľa.

Začínali ste v časoch, zrejme s najdostupnejšou technikou Škoda Felícia. S odstupom sezóny, ako už bolo spomenuté ste sériovú Felíciu vymenili paradoxne za súťažnú Felíciu so športovým rámom. Bola táto zmena pre Vás výrazná?

Sériová Felícia bola určite vo svojom čase dobré auto. Slúžilo nám nielen na súkromné účely, na nákupy a taktiež aj do školy. Slúžila nám naozaj verne a my sme jej dali vždy čo je potrebné. No keďže sme mali tendenciu posúvať sa ďalej, presadnúť do ostrej verzie bolo nevyhnutné. Zmien bolo naraz niekoľko. Tá najväčšia bola určite tá, že mala bezpečnostný rám, čo nám umožňovalo posúvať naše hranice, v neposlednom rade aj športový podvozok. Toto všetko nám dalo veľa skúseností. Naša prvá Felícia bola neporovnateľne ďaleko inde od tej súťažnej verzie.

Až po súčasnosť si ty a tvoj brat Michal nerozlučiteľná dvojica. Ako vnímate Váš vzájomný dlhoročný progres v tíme až po súčasnosť?S mojím bratom sme nerozlučná dvojica od začiatku. Vzhľadom na to, že som od Michala starší, dva preteky som absolvoval s mojimi priateľmi, keďže Michal nemal ešte dostatočný vek na to, aby mohol jazdiť po mojom boku. Po celé roky si však plne navzájom dôverujeme, na čom si samozrejme zakladáme, rally nás baví a napĺňa. Za tie roky sme určite zohratejší a skúsenejší po všetkých stránkach.

Aktuálne tešíte divákov na súťažnom vozidle Renault Clio Ragnotti. Predpokladám, že je to výrazný rozdiel oproti Škodovke.

Renault Clio RS Ragnotti je už samozrejme iná liga a bol to pre nás výrazný skok smerom nahor. Auto je malé, silné a naozaj dostatočne výkonné než sme boli v minulosti zvyknutý. Krotiť naše Clio je pre nás výzva pri každom závodnom kilometri. Obe autá majú svoje čaro, no naše pocity a zážitky v Cliu RS sú oveľa výraznejšie.

Sedíš na horúcom sedadle spolujazdca, v minulosti si po boku brata sedel aj ako jazdec, prečo ste sa nakoniec rozhodli vymeniť si „profesiu“?

Za volantom som sedel niekoľko rokov ja aj z dôvodu, že Michal nemal dostatočný vek ako som už spomínal. Posledné roky, keď sme nastúpili na vybrané súťaže v rámci MSR už sedel za volantom brat Michal. Ako dar na moju jubilejnú tohtoročnú 30tku mi Michal dovolil opätovne vrátiť sa za volant v sezóne 2019 

V prvom rade je to pre nás zábava, nemáme teda striktne pravidlá, kto bude na akej strane sedačky sedieť. Čo je ale najdôležitejšie pre nás je fakt, aby sme absolvovali čo najviac súťaží, pretože iba to nás napĺňa najviac.

Pri každom závode, ktorého ste sa zúčastnili boli po Vašom boku aj rodičia. Je tomu tak aj dodnes? Podporujú aj naďalej Vaše vášnivé hobby?

Rodičia sú s nami v tomto športe od samého začiatku, podporujú nás, pomáhajú nám a držia nám samozrejme palce v každom prípade. Bez výnimky tomu tak bude aj v v blížiacej sa sezónne 2019. Dovolím si nás označiť ako rodinný tím. Každý máme svoje úlohy rozdelené. Môj otec je šéf – mechanik, mama šéf – gastro, no a ja s bratom sme súťažná posádka, okolo ktorej sa to všetko točí 

Obrovský posun v tíme Valluš motorsport nastal zrejme v roku 2012, kedy ste nastúpili na zvučnú podtatranskú súťaž, Rally Tatry 2012. Absolvovali ste súťaž v rámci MSR, konkrétne Slovenského Rally Pohára. Podujatie ste úspešne dokončili na celkovo 26. mieste v SRP, respektíve 9. miesto v skupine RP3. Boli Vaše očakávania náročnejšie?Našim cieľom bolo presunúť sa po dvoch rokoch jazdami zručnosti z pomedzi kužeľov a dvoma rokmi v Minirally Cup-e až do SRP, alebo MSR, kde boli už  silnejšie vozidla a skúsenejší jazdci. V našom prípade nám o výsledok nešlo, ale skôr prežiť tú pravú atmosféru a nové zážitky. Takže aj pri štarte v SRP na Rally Tatry 2012 sme očakávania nemali. To najpodstatnejšie bolo dôjsť úspešne do cieľa a zvykať si na nové vozidlo. Výsledkom bol pokorený cieľ a veľa úžasných zážitkov. Viac ma ale osobne tešila nasledujúca sezóna a to rok 2013, kde sme sa presunuli do MSR a na Rally Tatry 2013 sme si týmto pádom s bratom splnili ten najväčší sen štartovať vo veľkom „majstráku“. Aby toho nebolo málo, vybojovali sme v cieli druhé miesto v našej triede.

Ku koncu minuloročnej sezóny nastali isté problémy na Vašom súťažnom aute, ktoré Vám bránili súťažiť. Čo sa dialo?

Asi naším najväčším nepriateľom je konkrétne naša prevodovka, s ktorou máme neustále starosti. Skomplikovala nám nielen daný pretek, ale aj celú sezónu. Netlačíme vždy na pílu ako sa povie. Tieto problémy nás priviedli k rozhodnutiu, že zvyšné preteky sme vynechali.

Je tomu už niekoľko rokov, čo nás, divákov bavíte na technike Renault. Neuvažovali ste aj nad ďalšou zmenou techniky na povedzme „vyšší level“?Uvažovať sme samozrejme uvažovali. Nie je ani žiadnym tajomstvom keď poviem, že všetko je aj o rozpočtoch, z ktorých aktuálne vychádzame. Pravdu povediac nám Clio RS momentálne aj naďalej plne vyhovuje. Investovali sme už nemalé peniaze do auta a preto verím, že sa nám za to verne odvďačí v novej sezóne 2019.

Už čoskoro odštartuje sezóna 2019. Čo je Vaším cieľom v blížiacej sa sezóne? Uvidíme Vás v celom seriáli Slovenského rally pohára?

Je to vždy o tom istom. Základom je, aby nás poslúchala technika počas celej sezóny Každá sezóna a podujatia sú špecifické a bez vernej techniky to jednoducho nejde. Naším cieľom je cieľ Na záver nášho rozhovoru si dovolím poďakovať sa nielen za môjho brata, naším rodičom za ich vernú podporu, mojej manželke Maťke, Igorovi, Rasťovi, bratom Jurimu a Jančimu Michlíkovcom, Milanovi Garčárovi a ďalším, ktorí nás podporujú, pomáhajú a držia nám palce. Veľká vďaka všetkým, celej našej „rally rodine“.

Autor článku: Rastislav Babuša